Vyváženie fáz v domácnosti

Greedy. Zoradí spotrebiče zostupne podľa prúdu a každý dá na fázu, ktorá je v tej chvíli najmenej zaťažená; v Rozšírenom a Rozšírenom+ ho dá tam, kde špička situácií narastie najmenej. Je rýchly a je to princíp automatického návrhu rozvádzača v editore, ale o každom spotrebiči rozhodne iba raz a k voľbe sa už nevracia — pri malých domoch s niekoľkými veľkými spotrebičmi môže optimálne rozdelenie minúť.

Optimálny. V Jednoduchom prehľadáva vyčerpávajúco a odrezáva vetvy, ktoré už nemôžu prekonať aktuálne riešenie; ak skončí v rámci výpočtového rozpočtu, výsledok je „dokázané optimum“. V Rozšírenom a Rozšírenom+ vychádza z greedy a z niekoľkých ďalších rozdelení, potom presúva a vymieňa spotrebiče medzi fázami, kým špička klesá — výsledok je najlepší nájdený, zobrazený spolu s dolnou hranicou, aby si videl, ako blízko je k teoretickému optimu.

Pri oboch algoritmoch sa svetlá a zásuvky bez pevného spotrebiča najprv rozdelia na všetky tri fázy — pri každom druhu (osvetlenie, zásuvky, ostatné občasné) najviac o jeden obvod viac na jednej fáze ako na inej — a až potom sa vyvažuje zvyšok. Ktorý obvod pôjde na ktorú fázu, naďalej volí algoritmus.

Pri rovnakej špičke oba zvolia zapojenie, pri ktorom sú fázy rovnomernejšie zaťažené v každom okamihu a v Rozšírenom a Rozšírenom+ aj na celej inštalácii (prepočítanej na mierku bežného okamihu, aby neprekryla zvyšok). Špička zostáva prvým kritériom: ak by menšie percento na celej inštalácii zvýšilo špičku, nevyberie sa.

Oba algoritmy optimalizujú aritmetický prúd na fázu, Σ P/(230 V·λ): je to veličina, ktorá sa sčítava od spotrebiča k spotrebiču a vychádza väčšia alebo rovná skutočnému prúdu, takže špička aj verdikt voči In sú na bezpečnej strane. Nesymetria (max − min, percento) sa počíta z tej istej veličiny, nie zo skutočného prúdu, takže nie je hranicou na bezpečnej strane: skutočná nesymetria môže vyjsť o niečo väčšia alebo menšia.